Liptovský Mikuláš

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1286. Mesto nesie názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi. V prvej polovici 14. storočia mal Liptovský Mikuláš významné obchodné postavenie, od roku 1424 mal výsadu organizovať trhy dvakrát ročne. Od roku 1677, kedy sa mesto stalo aj sídlom okresu, bol sídlom Liptovskej stolice, neskôr župy.

Pohľad na Liptovský Mikuláš v noci.

V meste zasadali okresné stretnutia a súdy. V roku 1713 tu bol odsúdený a popravený legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík. V roku 1848 tu boli podpísané tzv. Žiadosti slovenského národa. Je tu pamätná izba spolku Tatrín. 1.mája 1918 sa tu uskutočnila v budove Čierneho orla robotnícka manifestácia.

V Liptovskom Mikuláši trvalo žije okolo 33 000 obyvateľov, ale k tomu třeba pripočítať niekoľko tisíc turistov, poslucháčov stredných a vysokých škôl.

V meste je druhá najväčšia galéria na Slovensku, galéria Kolomana Sokola, galéria bratov Rumanských a niekoľko menších galérií, Múzeum slovenského krasu a jaskyniarstva, mestské múzeum Janka Kráľa.

Medzi kultúrne pamiatky, ktoré stojí zato navštíviť patrie okrem iných:

Kostol sv. Mikuláša ktorý je najznámejšou dominantou mesta. Stojí v južnej časti Námestia osloboditeľov. Bol postavený okolo roku 1280 v gotickom slohu na mieste staršieho objektu. V priebehu 15. storočia bol stavebne upravený, rozšírený a zaklenutý, v 18. storočí barokovo upravený. Ďalšej obnovy sa dočkal v roku 1883, opravovaný bol aj v rokoch 1940-1943 a v roku 1965. V interiéri sú zachované stredoveké architektonické detaily, maľby pochádzajú zo začiatku 20. storočia od J. Hanulu a J. Škorvánka. Hlavný oltár je neogotický z obdobia rokov 1500-1510, bočný oltár pochádza z 1470-1480. Kamenná krstiteľnica je z druhej polovice 14. storočia.
Židovská synagóga sa nachádza na Hollého ulici pri Dome kultúry. Súčasný klasicistický objekt pochádza z rokov 1842-1846, je vystavaný na mieste staršej synagógy.
Bývalý Župný dom bol postavený v centrálnej časti Námestia osloboditeľov. Bol vybudovaný v období neskorého baroka, v roku 1713, a rozšírený v druhej polovici 18. storočia. Nadstavaný a prefasádovaný bol v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Z roku 1960 pochádza farebná sklenená výplň od E. Šimerovej-Martinčekovej.
Pongrácovská kúria v juhozápadnej časti Námestia osloboditeľov vznikla pôvodne v renesančnom slohu. V roku 1713 bola stavebne upravená, v roku 1961 kompletne zrenovovaná. V 17. a začiatkom 18. storočia bola budova sídlom Liptovskej župy.
Bývalý jezuitský kláštor na Školskej ulici je objekt z roku 1760. Je to poschodová baroková budova, ktorá bola v minulosti prestavaná a adaptovaná. Dnes tam sídli Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva.
Čierny orol je budova so štvorcovým pôdorysom s centrálnym nádvorím a nachádza sa na rohu ulíc 1.mája, Bellova a Garbiarska. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou, na priečelí sa nachádza bronzová tabuľa L. Majerského z roku 1928. Na nádvorí Čierneho orla sa 1. mája 1918 uskutočnila manifestácia robotníkov, na ktorej bola po prvýkrát verejne proklamovaná požiadavka vytvorenia československého štátu.
Bývalý Katolícky dom stojí v severnej časti Belopotockého ulice v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Do užívania ho odovzdali v decembri roku 1929 a slúžil pre kultúrne potreby rímsko-katolíckej cirkvi v meste. Na jeho mieste stála stará katolícka fara ako aj rodný dom J. Levoslava Bellu. Na priečelí budovy sú umiestnené pamätné tabule J. L. Bellu a J. Bartoša.
Meštianske domy na Námestí osloboditeľov a na priľahlých uliciach (najmä Štúrova, 1. mája) pochádzajú z obdobia renesancie, baroka i klasicizmu. Sú to pôvodne obytné budovy mikulášskych mešťanov, ktoré sú zväčša dvojposchodové.

Liptovský Mikuláš - západ slnka